Opozičné Strany Arménska Požadovali Kvôli Situácii V Karabachu Pashinyanovu Rezignáciu

Opozičné Strany Arménska Požadovali Kvôli Situácii V Karabachu Pashinyanovu Rezignáciu
Opozičné Strany Arménska Požadovali Kvôli Situácii V Karabachu Pashinyanovu Rezignáciu

Video: Opozičné Strany Arménska Požadovali Kvôli Situácii V Karabachu Pashinyanovu Rezignáciu

Video: Opozičné Strany Arménska Požadovali Kvôli Situácii V Karabachu Pashinyanovu Rezignáciu
Video: How will the Armenian Government Change? 2024, Smieť
Anonim

Niekoľko opozičných politických strán v Arménsku požaduje rezignáciu vlády a predsedu vlády Nikol Pašinyana. Žiadali tiež vytvorenie vojensko-politického orgánu, ktorý bude schopný vyriešiť súčasnú situáciu v krajine. 17 strán prišlo s návrhom kvôli bojom v Karabachu a neschopnosti úradov vyrovnať sa s problémami.

«Aby sa zabránilo nenahraditeľným stratám, je nevyhnutná dobrovoľná rezignácia predsedu vlády Pashinyana a jeho kabinetu, ako aj bezodkladné vytvorenie nového výkonného orgánu, ktorý bude schopný urobiť prielom v situácii a vyriešiť vojensko-politické problémy.», - uviedol v spoločnom vyhlásení strán.

Rezignáciu požadovali strany „Sloboda“, „Národná bezpečnosť“, „Národná agenda“, „Národná demokratická únia“, „Národná dohoda“, „Aliancia“, „Prosperujúce Arménsko“, „Demokratická alternatíva“, „Yerkir Tsirani“, ARF "Dashnaktsutyun" "," Solidarita "," Národný liberálny zväz Arménska ", Republikánska strana Arménska," Kresťanskodemokratická únia Arménska "," Vlasť "," Jedno Arménsko "," Únia "ústavné právo".

Konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom v Náhornom Karabachu sa vyhrotil ráno 27. septembra. Baku a Jerevan sa navzájom obviňovali z ostreľovania pohraničných osád a útok na opačnú stranu označili za príčinu konfliktu. V krajinách bolo vyhlásené stanné právo a bola vyhlásená mobilizácia. Strany konfliktu niekoľkokrát dosiahli dohody o prímerí, k porušeniu došlo však o niekoľko hodín neskôr.

Arménsky premiér Nikol Pashinyan poslal 31. októbra list ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi so žiadosťou o pomoc. Arménsky vodca vo svojom príhovore poznamenal, že chce čoskoro uskutočniť konzultácie medzi štátmi, na ktorých by bolo možné diskutovať o možnej podpore zo strany Moskvy. Ruské ministerstvo zahraničia uviedlo, že Rusko bude podporovať Arménsko, ak sa na území republiky začnú vyskytovať nepriateľské akcie.

Začiatkom novembra azerbajdžanský prezident Ilham Alijev na stretnutí s tureckým ministrom zahraničných vecí Mevlutom Čavusoglu vyhlásil, že Arménsko skutočne priznalo porážku. Naznačuje to podľa neho list arménskeho predsedu vlády Nikol Pashinyana ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi so žiadosťou o pomoc.

Odporúča: